.png)
Náboženská výchova katolícka - Mgr. Jozef Baláž
Veľký týždeň a Veľká noc
ZELENÝ ŠTVRTOK
Zelený štvrtok je prvým dňom Veľkonočného trojdnia. Pripomíname si slávenie Poslednej večere, umývanie nôh, ustanovenie Eucharistie, Ježišov čas v Getsemanskej záhrade, je to deň ustanovenia kňazstva.
- Umývanie nôh. „ …vstal od stola, zobliekol si odev, vzal plátennú zásteru a prepásal sa. Potom nalial vody do umývadla a začal umývať učeníkom nohy.“ (Jn 13, 5)
„Keď som teda ja, Pán a učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať.“ (Jn 13, 14)
V kostole deti síce vidia, ako kňaz umýva vybraným mužom nohy, ale zažiť to rodine na vlastnej koži je zážitkom, ktorý zostáva hlboko v srdci! A spôsobov je veľa – nohy môže umývať iba otec rodiny, obaja rodičia, alebo aj všetci členovia rodiny si navzájom. Samozrejme… závisí od počtu, veku, času a ďalších okolností!
Odporúčame použiť príjemne vlažnú vodu, aby ste sa vyhli zbytočným piskotom – studenú si môžete užiť na Veľkonočný pondelok!
- Pri spoločnej modlitbe si môžeme spomenúť aj na všetkých kňazov, ktorých poznáme a modliť sa za to, aby mali srdce Dobrého pastiera!
VEĽKÝ PIATOK
Veľký Piatok je dňom, kedy si pripomíname, že Pán Ježiš za nás zomrel.
- Malé deti – hlavne v predškolskom veku – citlivo vnímajú bolesť a utrpenie. Zároveň bytostne potrebujú vnímať Boha ako starostlivého, dobrého Pastiera. Ako teda pristupovať k modlite krížovej cesty? V modlitebných knižkách a na obrazoch málokedy nájdeme výjavy, ktoré by hovorili k detskej duši. Ak také nájdete, použite ich! Ak nie, môžu vám poslúžiť symboly k jednotlivým zastaveniam. A hoci je Veľký piatok, vaša krížová cesta môže skončiť zmŕtvychvstaním, pretože Ježiš pre nás nielen zomrel, ale aj vstal z mŕtvych!
Celkom postačí povedať názov zastavenia – netreba ísť veľmi do detailov. My sme sa rozhodli nedávať ani príklady zo života, ktoré by poukazovali na to, ako by sme sa mohli my správať v podobných situáciách. Aby centrom nášho rozjímania bol Ježiš a Jeho láska ku nám, a nie apel na naše „dobré správanie“…
Spoločné zvolania: „Klaniame sa Ti, Kriste a dobrorečíme Ti ‒ lebo si svojím krížom vykúpil svet!“ „Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami ‒ aj nad dušami v očistci.“ – krásne poukazujú na podstatu Ježišovej obety.
- Tradícia nám na tento deň ukladá „ prísny pôst“. Čo tak dať si na raňajky nekvasený chlieb? Stačí zmiešať múku s vodou a štipkou soli, vyvaľkať placky a opiecť ich na panvici. Pre deti ochutnávka chleba, aký sa jedol v Ježišovej dobe, pre nás celodenný pokrm.
Uctenie si kríža. Nechajme v tento deň pri kríži zapálenú sviečku. Dovoľme si kríž chytili do rúčok, aby si Ježiša pritúlili, aby Ho pohladili…
BIELA SOBOTA
Biela Sobota je dňom ticha. „Celá Zem spí, lebo Boh v tele spí“ (z posvätného čítania z tohto dňa). Malá vsuvka pre dospelákov ‒ ak máte možnosť pomodliť sa ranné chvály a posvätné čítanie tohto dňa, určite to urobte! Je to jedno z najkrajších posvätných čítaní!
V tento deň sa chodí počas dňa pomodliť sa k Božiemu hrobu. Večer sa po západe slnka slávi vigília zmŕtvychvstania.
Boží hrob. Ak máte v blízkosti svojho domu malý les alebo lúku, prípadne ak ste ochotní obetovať kúsok záhrady, vytvorte si Boží hrob – z hliny, z kameňov, z paličiek… Dovnútra môžete vložiť podlhovastý kameň symbolizujúci Ježiša, zapáliť pri ňom sviečku, ozdobiť ho kvetmi, pomodliť sa…
Vytvorte si paškálnu sviecu na slávenie veľkonočnej vigílie.
VEĽKONOČNÁ NEDEĽA
Ježiš nám skrze svoju smrť daroval nový život. Veľkonočné tajomstvo je spojené so smrťou i životom. Veľkonočná nedeľa je najväčším sviatkom našej viery – Ježiš vstal z mŕtvych a my v Ňom máme nový život.
- Ak máte Boží hrob na záhrade, bežte, ako Ján s Petrom presvedčiť sa, či je hrob prázdny!
- Teraz prišiel ten správny čas, aby sa rozozvučalo radostné ALELUJA!!!! Spievajte ho, kričte ho, vytlieskavajte, píšte (môžete si ho napísať aj v hebrejčine: הללו יה ), kreslite, tancujte - CHVÁLTE PÁNA! Pretože „ kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným!“
- Tak ako na Vianoce ozdobujeme stromček vianočnými ozdobami, Veľká Noc je symbolom nového života v Ježišovi. Preto všetko, čo so životom súvisí, môže pripomínať tento veľký dar! Kvety, vajíčka, halúzky, kuriatka, zajačiky, tráva, stužky, zelené konáriky… toto všetko nech spieva Bohu radostnú chválu!
- Vedeli ste, že celá Veľkonočná oktáva je akoby jedným dňom? Oslavujte teda naplno aj počas ostatných dní! Skúste si každý deň nájsť čas ďakovať a chváliť Boha za dar jeho nekonečnej lásky. Spôsobom, ktorý je blízky – cez modlitbu, opakované čítanie si Božieho slova o zmŕtvychvstaní, slávením svätej omše aj počas týždňa, dobrým jedlom, spoločne stráveným časom… Užívajte si Božiu lásku plnými dúškami.
- A určite si k tomu všetkému pripravte do zásoby poriadnu dávku veľkonočných piesní! Aleluja - Pán je živý!!!
Pre inšpiráciu prikladáme ešte zopár ďalších tipov, ako prežiť dni Veľkého týždňa:
- Nájdete mnoho dobrých nápadov, ako si vytvoriť veľkonočnú záhradu priamo u vás v obývačke!
Kalendár Veľkého týždňa / Symboly Veľkého týždňa v krabičkách
s čítaniami o tom, čo sa dialo počas Veľkého týždňa - každý deň od Kvetnej nedele až po Veľkonočnú nedeľu.
KOĽKO STOJÍ ODPUSTENIE? (Jn 8, 1 – 11)
„Ježiš odišiel na Olivovú horu. Ale zavčas ráno sa vrátil do chrámu a všetok ľud sa hrnul k nemu. Sadol si a učil ich.
Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku a povedali mu: „Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty?“ Ale to hovorili, aby ho pokúšali a mohli ho obžalovať.
Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ A znovu sa zohol a písal po zemi. Ako to počuli, jeden po druhom – počnúc staršími – sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku.
Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?“
Ona odpovedala: „Nik, Pane.“
A Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“
2. Odpustenie je veľká vec. Mahátma Gandhí, veľký bojovník za nezávislosť a zmierenie Indie v minulom storočí povedal, že odpúšťanie je vlastnosťou silných, pretože slabosi nedokážu odpúšťať. Čo teda znamená odpustiť?
Z čias občianskej vojny v Španielsku, ktorá sa odohrala v rokoch pred 2. svetovou vojnou, nám dáva možnosť pochopiť, čo znamená odpustiť. Červené vojsko znesväcovalo kostoly, zapaľovalo dediny a vyvražďovalo kňazov. Aj národniari bojovali s veľkou urputnosťou. Keď raz národniari čistili istú dedinu od nepriateľov, našli tam ležať nepriateľského vojaka, ktorému granát roztrhol brucho.
Keď sa k nemu priblížili, vojak jachtavým hlasom prosil, aby k nemu zavolali kňaza. Vzbudil sa v nich súcit a rozhodli sa, že mu naposledy vyhovejú. Zavolali kňaza, ktorý pristúpil k lôžku umierajúceho. Po dlhšej chvíli podišiel kňaz k vojakom a vravel im: „Už je dobre, dostal rozhrešenie a môže pokojne odísť k Bohu.“ Tvár kňaza bola veľmi bledá, skľúčená a na jeho čele viseli kvapky potu. Potom sa vojaci vrátili späť k umierajúcemu. Z jeho úst dookola zaznievali slová údivu: „Odpustil mi, on mi odpustil,...“ Keď počuli tie slová, jeden z nich mu na to povedal: „No a? Je to jeho práca či nie?“ Umierajúci odpovedal: „Ale vy mi nerozumiete. Neviete si predstaviť, koľkých kňazov som zavraždil. Vždy, keď sme prišli niekam do mesta alebo dediny, prvé, čo som hľadal, bola fara a prvého, koho som zabil, bol kňaz. Aj v tejto dedine som hľadal faru, no kňaza som tam nenašiel. Bol tam však jeho otec a jeho dvaja bratia, a tak som zabil ich. Zabil som mu rodinu a on mi odpustil, rozumiete?“
3. Z tohto príbehu vidieť jednu dôležitú pravdu, ktorú si dnes mnoho ľudí neuvedomuje: Odpustenie nie je emócia, ale rozhodnutie. Rozhodnutie, ktoré sa neriadi naším emocionálnym vzťahom či pocitmi, ale našou slobodou a vôľou.
Poďme sa teraz pozrieť na to trocha bližšie a položme si niekoľko kľúčových otázok:
Prečo by som mal iným odpúšťať?
Ježiš nás naučil tzv. univerzálnu modlitbu, ktorá je prototypom každej modlitby - Otče náš. Je to modlitba, v ktorej je zhrnuté všetko, každá prosba. A je v nej aj prosba „odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom...“ Ak to teda s odpustením nemyslíš vážne, nemôžeš sa modliť Otče náš, lebo inak je to len fraška a nie modlitba. Pozri, Boh medzi ľuďmi nemá vyvolencov, nejakú prvú, druhú alebo tretiu triedu. Boh ľudí jednoducho netriedi a neškatuľkuje. Pre neho neexistujú hriešnici a spravodliví. On sa na nás všetkých díva ako na svoje deti, ktoré miluje. Boh ťa tak miluje, že je ochotný odpustiť ti čokoľvek. Ešte raz: Boh je ochotný odpustiť ti čokoľvek. Niet hriechu, ktorý by ti neodpustil, ak ho o odpustenie poprosíš a oľutuješ zlo hriechu. A takisto chce odpustiť každému svojmu dieťaťu. Ak teda ty niekomu, kto ti ublížil, odoprieš odpustenie, zároveň brániš Božiemu odpusteniu voči sebe. Je to tu, čierne na bielom: „Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame...“ Ak teda túžiš po odpustení, musíš aj ty vedieť odpúšťať.
4. A čo ak ten človek ani neľutuje zlo, ktoré mi spôsobil a o moje odpustenie nestojí?
Žiaľ, často to tak býva. Niekto nám vedome ublíži (možno aj nevedome) a vôbec ho netrápi, akú ranu vštepil do nášho srdca. Automaticky sa v nás vtedy rodí túžba po pomste. Chceme vrátiť ranu, a tak sa jej zbaviť, pocítiť uvoľnenie z toho, že vinník prežije bolesť, ktorú cítime my. Musíme si uvedomiť, že odpustenie neznamená veci neriešiť alebo robiť zo seba pasívneho fackovacieho panáka. Ak nám niekto napr. vykradne dom, odpustiť neznamená nechať všetko tak a tým dovoliť, aby zlodeji mohli kradnúť ďalej. Z našej strany je potrebné vždy urobiť všetko preto, aby ten, kto ublížil, už ďalej neubližoval. V niektorých prípadoch je nutné dokonca podať žalobu, alebo riešiť veci cez políciu. Odpustiť znamená veci aktívne riešiť v rámci morálnych a právnych možností a nedovoliť, aby v našom srdci zvíťazila nenávisť nad láskou. Boh má mať posledné slovo, nie pomsta či hnev. Boh sám sa nám odplatí za každú škodu či bolesť, ktorú sme iným odpustili.
5. Koľkokrát by som mal odpustiť a ako často?
Presne túto otázku položil Peter Ježišovi. A odpoveď ktorú dostal, bola v duchu vždy a stále. Ak chceš byť naozaj uzdravený z vnútorných rán, nikdy nepodceňuj odpustenie.
d.) Čo by som teda nikdy nemal odpustiť?
Neexistuje taká vec, ktorú by si nemal alebo nemohol odpustiť. Nech by bola rana akokoľvek veľká a bolesť akokoľvek drvivá, oslobodenie a uzdravenie k tebe príde jedine cez tvoje odpustenie. Neodpustenie sa totiž podobá na to, ako keď vypiješ jed a čakáš, že to ublíži druhému. Nezabudni, že Boh ti v Ježišovi odpustil a odpustí každý jeden hriech. Keď zomieral na kríži, aj vtedy prosil Otca o odpustenie pre všetkých ľudí, za ktorých zomieral, vrátane tých, ktorí ho práve mučili a ukrižovali ako i tých, ktorí sa mu pod krížom posmievali. Tak drahé a vzácne je v Božích očiach odpustenie, tak veľmi túži, aby si aj ty odpustil vždy a za každých okolností čokoľvek sa ti prihodí. Ak ti niekedy chýba sila k odpusteniu, pozri sa na kríž a nájdeš ju.
6. Ok, ako mám teda odpustiť - kedy presne viem, že som odpustil?
Samozrejme, že odpustiť nejde vždy len tak. Skúste povedať znásilnenej žene, aby odpustila násilníkovi. Nejde to len tak. Ale to neznamená, že sa to nedá. Odpustenie je niekedy cestou, ktorá trvá dlhý čas. Na začiatok možno stačí len chcieť chcieť odpustiť. Možno to teraz nedokážem a možno ani nechcem, ale chcel by som aspoň chcieť odpustiť - presne to môže byť dobrým začiatkom cesty k uzdraveniu.
Tento týždeň budeme počuť jeden z najkrajších príbehov z Ježišovho života. Príbeh o odpustení cudzoložnej žene. Poďme sa trochu pozrieť na to, čo sa stalo. Farizeji chceli dostať Ježiša do úzkych. K tomu využili situáciu ženy, ktorá bola prichytená priamo pri cudzoložstve. Predviedli ju pred neho a žiadali rozsudok: Smrť podľa zákona, ktorý určila najvyššia ľudská autorita - Mojžiš. Prepustenie bolo v tomto prípade nemysliteľné, keďže toto bol jasný zločin a zaň jasný trest. To by však Ježiša s jeho príkazmi o láske a jeho sympatie s hriešnikmi, mýtnikmi a kadejakými „vyvrheľmi“ zdiskreditovalo. A v tom celom i predstavme Ježiša, ako pokojne čosi prstom píše do piesku. Keď sa ich dopytovanie stupňovalo, Ježiš sa vzpriami a vyhlási: „Kto z vás je bez hriechu, prvý nech do nej hodí kameň.“ A opäť sa zohne a pokračuje v písaní. Zrazu sa všetci začali vytrácať. Nik o sebe nemohol povedať, že je bez hriechu, pretože by to bolo rúhanie. Nemali na výber, museli pred Ježišom kapitulovať. Nechali ženu tak a odišli. Po istej chvíli sa Ježiš opýtal ženy: „žena, kde sú, nik ťa neodsúdil?“ Žena odpovedala: „Nik, Pane.“ A Ježiš na to: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš.“ Nevieme, čo sa dialo so ženou ďalej. Vieme len to, že odišla živá a odišla slobodná, jej hriech bol odpustený. Ježiš jej daroval odpustenie bez podmienok s radou, aby už nehrešila.
7. Príbeh z evanjelia. Milosrdenstvo a odpustenie víťazí nad spravodlivosťou zákona. Netúžime po tom často aj my?
A čo ak niekto povie: „Odpustím, ale nezabudnem.“
V prvom rade si musíme uvedomiť, že iba Boh dokáže s odpustením aj „zabudnúť“ na naše hriechy. Keď nám Boh raz niečo odpustí, už nikdy nám to nebude pripomínať, nikdy nám to v slabej chvíľke nevykričí, ako to často robíme my. Človek to takto nedokáže, ale cieľom odpustenia predsa nie je zabudnúť, ale nechať sa uzdraviť. Uvediem príklad: Niekto o tebe rozšíri klamstvá medzi priateľmi a veľmi ti tým ublíži. Po čase sa ti za to ospravedlní a poprosí o odpustenie. Ak mu povieš „odpustím ti, ale nezabudnem na to,“ znamená to, že si mu odpustil len naoko. Tento tvoj postoj nie je vyjadrením skutočného odpustenia a pri najbližšej možnej príležitosti mu jeho „hriech“ pravdepodobne znova vyhodíš na oči. Nikdy sa tak rana v tvojom srdci nebude môcť uzdraviť. Ak sa však rozhodneš naozaj odpustiť, neznamená to, že zabudneš na to, čo sa stalo. Ale že sa zriekneš nároku použiť to proti tomu, kto ti ublížil. Keď odpúšťaš, znamená to, že to jednoducho púšťaš zo svojich rúk, zriekaš sa nároku na pomstu alebo na odplatu pripomínaním viny hriešnikovi. Na to, čo sa stalo, možno nezabudneš, ale po čase zistíš, že tá rana ťa už nebolí, že tvoje srdce je uzdravené a slobodné. Že keď si aj spomenieš na to, čo sa stalo, už viac necítiš bolesť a netúžiš už po spravodlivej odplate. Vtedy zistíš, že si naozaj odpustil a že tvoje odpustenie je skutočné.
8. Otázky
1. Aké máš skúsenosti s odpustením, resp. s neodpustením v tvojom živote?
2. Prečo podľa teba ľudia odpúšťajú a prečo neodpúšťajú?
3. Aké sú podľa teba výhody odpustenia, čo prináša odpustenie ľuďom - vinníkovi i odpúšťajúcemu?
4.Aké sú nevýhody odpustenia? Vieš aj o nejakých výhodách neodpustenia?
5. Čo bolo v tejto katechéze pre teba nové? Ktorá myšlienka ťa mimoriadne oslovila?
6. V súvislosti s témou odpustenia je niečo, čo by si chcel vo svojom živote odteraz zmeniť?
Katechéza pápeža pred veľkonočným Trojdním
Byť kresťanmi bez predstierania
Vatikán 28.03.2018
V katechéze stredajšej generálnej audiencie sa pápež František venoval najdôležitejším dňom liturgického roka – Veľkonočnému trojdniu, ktoré nám dáva znovuprežívať tajomstvo smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista.
Veľkonočné trojdnie, ktoré sa začína slávením pamiatky Pánovej večere na Zelený štvrtok a vrcholí zmŕtvychvstaním Pána pri sobotnej vigílii, nás vedie k jadru našej viery, ktorým je hlásanie, že Ježiš vstal z mŕtvych, povedal Svätý Otec. Ako však pripomenul, tieto sväté dni sú zároveň apelom k zodpovednosti a k misii.
My sme „krstom vstali z mŕtvych s Ježišom a umreli sme veciam a logike sveta; sme znovuzrodení ako nové stvorenia“, vysvetlil Svätý Otec, pričom prezradil, že aj tento rok pri veľkonočnej vigílii vo Vatikáne pokrstí osem dospelých ľudí.
Pápež František dnes veriacich zároveň vystríhal pred falošnosťou v prežívaní viery, pričom povedal:
„Existujú aj predstieraní kresťania, tí, ktorí hovoria „Ježiš vstal z mŕtvych“, „som ospravodlivený Ježišom“, „žijem novým životom“, avšak žijú život skazenosti. A títo predstieraní kresťania skončia zle. Kresťan, opakujem, je hriešnik – všetci nimi sme, ja som tiež hriešnik –, ale máme istotu, že keď prosíme o odpustenie, tak Pán nám odpustí. Skorumpovaný človek sa tvári, že je spravodlivý, ale nakoniec má vo svojom srdci hnilobu.
Nový život nám dáva Ježiš. Kresťan nemôže žiť so smrťou v duši, ani nemôže byť príčinou smrti. Spomeňme si – nemusíme ísť ďaleko – ostaňme doma, spomeňme si na tzv. „kresťanských“ mafiánov. Ale títo s kresťanstvom nemajú nič spoločné. Hovoria si kresťania, ale nosia smrť vo vlastnej duši a aj druhým. Modlime sa za nich, aby sa Pán dotkol ich duše.“
Úvodom ku katechéze pápeža Františka bol úryvok z Prvého listu apoštola Pavla Korinťanom (5,7-8): «Veď bol obetovaný náš veľkonočný Baránok, Kristus. Preto slávme sviatky nie v starom kvase ani v kvase zloby a neprávosti, ale s nekvaseným chlebom čistoty a pravdy».
Plné znenie katechézy pápeža Františka:
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnes by som sa chcel tak trochu pristaviť a uvažovať nad Veľkonočným trojdním, ktoré sa začína zajtra, aby sme prehĺbili to, čo pre nás kresťanov predstavujú tie najdôležitejšie dni liturgického roka. Chcel by som vám však položiť jednu otázku: Ktorý sviatok našej viery je najdôležitejší: Vianoce, či Veľká noc? Veľká noc! - Viete, že ja som si až do svojich 15 rokov myslel, že sú to Vianoce? Každý sa môže zmýliť... - Je to Veľká noc, pretože je to sviatok našej spásy, sviatok lásky Boha ku nám, oslava, slávenie jeho smrti a zmŕtvychvstania. A preto by som chcel s vami uvažovať nad týmto sviatkom, nad týmito dňami - ktoré sú dňami veľkonočnými - až po Pánovo vzkriesenie.
Tieto dni predstavujú slávnostnú pamiatku jediného veľkého tajomstva: smrti a zmŕtvychvstania Pána Ježiša. Trojdnie začína zajtra svätou omšou Pánovej večere a uzatvára sa vešperami Nedele zmŕtvychvstania. Potom nasleduje Veľkonočný pondelok - na oslavu tohto veľkého sviatku, je to jeden deň naviac. Avšak je post-liturgický, ide o rodinný sviatok, je to sviatok spoločnosti.
Veľkonočné trojdnie vyznačuje základné etapy našej viery a nášho povolania vo svete; a všetci kresťania sú povolaní prežívať tieto tri sväté dni - štvrtok, piatok, sobotu a samozrejme aj nedeľu - avšak už v sobotu [večer] je zmŕtvychvstanie - tieto tri sväté dni, ako takpovediac „matricu“ ich osobného života, ich komunitného života, tak, ako prežívali naši bratia Židia exodus z Egypta.
Tieto tri dni opätovne predkladajú kresťanskému ľudu veľké udalosti spásy uskutočnené Kristom, a tak ho nasmerúvajú na horizont jeho budúceho osudu a posilňujú ho v úsilí vydávať svedectvo uprostred dejín.
Na Veľkonočné ráno spev Sekvencie, čiže hymnus alebo istý druh žalmu, ktorý rekapituluje etapy prežité počas Trojdnia, dáva slávnostne zaznieť zvesť o zmŕtvychvstaní. A hovorí takto: «Vstal Kristus, svitá nádeji, pred vami ide do Galiley» (dosl.: Kristus, naša nádej, vstal z mŕtvych a predchádza nás do Galiley). Toto je to veľké uistenie: Kristus vstal z mŕtvych. A v mnohých národoch, osobitne vo východnej Európe, sa ľudia vo veľkonočných dňoch zdravia nie „Dobrý deň“ či „Dobrý večer“, ale: „Kristus vstal z mŕtvych“, aby tak mocne zaznel veľkonočný pozdrav.
„Kristus vstal z mŕtvych“. Týmito slovami dojímavého jasania vrcholí Trojdnie. Obsahujú v sebe nielen ohlasovanie radosti a nádeje, ale aj výzvu k zodpovednosti a k misii. Takže nekončí sa to pri veľkonočnom koláči, vianočke, vajíčkach, oslavách... Toto je pekné, je to pekné, lebo je to rodinná oslava, avšak tam sa to nekončí. Tam sa začína cesta k misii, k ohlasovaniu, že Kristus vstal z mŕtvych. A toto hlásanie, ku ktorému vedie Trojdnie, pripravujúce nás na jeho prijatie, je centrom našej viery a našej nádeje, je jadrom, je ohlasovaním, je kerygmou - to je ťažké, avšak plne výstižné slovo - je kerygmou, ktorá neustále evanjelizuje Cirkev a s ktorou je potom Cirkev sama poslaná evanjelizovať.
Svätý Pavol zhrňuje veľkonočné udalosti v tomto výraze: «Veď bol obetovaný náš veľkonočný Baránok, Kristus» (1 Kor 5,7). Tak ako baránok. Bol obetovaný. Preto, pokračuje: «Staré sa pominulo a nastalo nové» (2 Kor 5,17). Znovuzrodené. A preto sa v deň Veľkej noci už od počiatku vysluhoval krst. Aj v túto sobotnú noc pokrstím tu v Bazilike sv. Petra osem dospelých ľudí, ktorí začnú kresťanský život. A všetko sa tým začne, pretože sa narodia nanovo.
Inou súhrnnou formuláciou svätý Pavol vysvetľuje, že Kristus bol «vydaný za naše hriechy a vzkriesený pre naše ospravodlivenie» (Rim 4,25). Jediný, jediný, ktorý nás ospravodlivuje, jediný, ktorý nám dáva sa znovuzrodiť, je Ježiš Kristus. Nikto iný. A za toto netreba nič platiť, pretože ospravodlivenie - to, že sa stávame spravodlivými – je zadarmo. A toto je veľkosť Ježišovej lásky: dáva život nezištne, aby nás urobil svätými, aby nás obnovil, aby nám odpustil. A toto je samotné jadro tohto Veľkonočného trojdnia.
Vo veľkonočnom trojdní sa pamiatka na túto základnú udalosť stáva slávením plným vďačnosti a zároveň obnovuje v pokrstených zmysel ich nového stavu, ktorý apoštol Pavol vyjadruje takto: «Ak ste teda s Kristom vstali z mŕtvych, hľadajte, čo je hore, [...] nie ... to, čo je na zemi» (Kol 3,1-3). Hľadieť nahor, hľadieť na horizont, rozšíriť horizonty: toto je naša viera, toto je naše ospravodlivenie, toto je ten stav milosti. Veď krstom sme vstali z mŕtvych s Ježišom a umreli sme veciam a logike sveta; sme znovuzrodení ako nové stvorenia: je to skutočnosť, ktorá si vyžaduje, aby sa stávala konkrétnym životom deň čo deň.
Ak sa kresťan nechá skutočne obmyť Kristom, ak sa nechá ním vyzliecť zo starého človeka, aby mohol žiť novým životom, tak napriek tomu, že ostane hriešnikom - pretože všetci nimi sme -, nemôže byť viac skorumpovaný. Ježišovo ospravodlivenie nás zachraňuje pred skazenosťou; sme hriešnici, ale nie skorumpovaní. A tak kresťan nemôže viac žiť so smrťou v duši, a ani nemôže byť príčinou smrti.
A tu musím povedať jednu smutnú a bolestnú vec. Existujú aj predstieraní kresťania, tí, ktorí hovoria „Ježiš vstal z mŕtvych“, „som ospravodlivený Ježišom“, „žijem novým životom“, avšak žijú život skazenosti. A títo predstieraní kresťania skončia zle. Kresťan, opakujem, je hriešnik - všetci nimi sme, ja som tiež hriešnik –, ale máme istotu, že keď prosíme o odpustenie, tak Pán nám odpustí. Skorumpovaný človek sa tvári, že je spravodlivý, ale nakoniec má vo svojom srdci hnilobu.
Nový život nám dáva Ježiš. Kresťan nemôže žiť so smrťou v duši, ani nemôže byť príčinou smrti. Spomeňme si - nemusíme ísť ďaleko - ostaňme doma, spomeňme si na tzv. „kresťanských“ mafiánov. Ale títo s kresťanstvom nemajú nič spoločné. Hovoria si kresťania, ale nosia smrť vo vlastnej duši a aj druhým. Modlime sa za nich, aby sa Pán dotkol ich duše.
Blížny, hlavne ten najmenší a najviac trpiaci sa stáva konkrétnou tvárou toho, ktorému darujeme lásku, ktorú Ježiš daroval nám. A svet sa stáva miestom nášho nového života zmŕtvychvstalých. My sme vstali z mŕtvych s Ježišom, vzpriamení, s jasným pohľadom, a môžeme zdieľať uponíženie tých, ktorí ešte i dnes, tak ako Ježiš, sú trpiaci, nahí, v núdzi, opustení, usmrtení, preto, aby sa stali vďaka nemu a s ním nástrojmi vykúpenia a nádeje, znakmi života a zmŕtvychvstania.
V mnohých krajinách, tu v Taliansku a tiež v mojej vlasti, je zvyk, že v deň Veľkej noci, keď znejú zvony, mamy a staré mamy vedú deti k tomu, aby si umyli oči vodou, vodou života, na znak toho, že môžu vidieť Ježišove veci, nové veci. Nechajme si počas tejto Veľkej noci obmyť dušu, obmyť oči duše, aby sme videli pekné veci a pekné veci konali. A to je nádherné! Toto je skutočné zmŕtvychvstanie Ježiša po jeho smrti, ktorá bola cenou za záchranu všetkých nás.
Drahí bratia a sestry, disponujme sa, aby sme dobre prežili nastávajúce Veľkonočné trojdnie, ktoré sa zajtra začína, aby sme boli stále hlbšie začlenení do Kristovho tajomstva, ktorý pre nás zomrel a vstal z mŕtvych. Nech nás sprevádza na tejto duchovnej ceste Najsvätejšia Panna, ktorá nasledovala Ježiša počas jeho utrpenia. Ona bola tam, pozerala, trpela, bola prítomná a zjednotená s ním pod jeho krížom, ale nehanbila sa za syna. Matka sa nikdy nehanbí za syna. Bola tam a prijala do svojho srdca Matky nesmiernu radosť zmŕtvychvstania. Ona nám dopomôže k milosti byť vnútorne zachytení sláveniami najbližších dní, aby naše srdcia aj naše životy boli skutočne premenené.
A spolu s týmito myšlienkami chcem vyjadriť vám všetkým srdečné priania radostnej a svätej Veľkej noci, spolu s vašimi komunitami a vašimi drahými. A odporúčam vám ísť vo veľkonočné ráno s deťmi k umývadlu a nechať ich, nech si umyjú oči. Bude to znak ako vidieť Vzkrieseného Ježiša.