.png)
Literárna výchova - Mgr. Eva Štefanidesová
Žiaci, povesti sme už dočítali, teraz máme pred sebou Legendy. Z učebnice na str. 111 si odpíšte do zošita Zapamätajte si a na str. 109 -110 si prečítajte legendu Život Konštantína. Čítajte pomaly a pozorne, budeme s týmto textom pracovať na budúci týždeň.
Biológia - Mgr. Liana Bahledová
Milí piataci. Prosím Vás, prepíšte si nasledujúce poznámky do zošítka a naučte sa ich. Dnes nás čaká nové učivo - Obilniny a krmoviny.
Obilniny
• Stavbou podobné lúčnym trávam
• Pestujú sa pre zrno
• Hlavné druhy:
- pšenica, jačmeň, kukurica, ryža, raž, ovos, cirok,
• Spracúvajú sa na múku, krúpy, vločky, slad, škrob, krmivá
Krmoviny
• Rastliny využívané na kŕmenie zvierat
• Patria medzi ne aj strukoviny (bôbovité rastliny)
• Využíva sa celá rastlina alebo len jej plody
• Druhy: ďatelina lúčna, lucerna siata, vika siata, bôb obyčajný
Keď to budete mať, nakreslite si do zošita aspoň 3 obilniny a 3 krmoviny a pošlite mi to aj s poznámkami do utorka (19.5.2020) na môj Messenger!
Matematika - Mgr. Martina Buúšová
Úlohy z 11.05.2020
Náboženská výchova - katolícka - Mgr. Jozef Baláž
Pozdrav učiteľom, žiakom a ich rodičom.
Milí žiaci, chlapci a dievčatá, po peknej slnečnej nedeli všetkých vás srdečne pozdravujem. Minulá štvrtá veľkonočná nedeľa mála prívlastok „Nedeľa Dobrého pastiera“. V túto nedeľu ktorá je už piata po Veľkej noci evanjelium nám ponuka budúcu nádej a cestu ktorou šiel sám učiteľ; „Ja som cesta, pravda a život...“, ale aj nedeľu ktorá je „Dňom matiek“.
Z detstva si spomínam, keď som bol žiakom štvrtého ročníka ZDŠ, doniesol som domov odmenu z domáceho učenia. Mama mi povedala, „ak budeš tak naďalej pokračovať, pôjdeš na košiar pásť ovce“. To má veľmi ranilo. Večer som vylieval slzy do vankúša. Ešteže sme nemali ovce. Mali sme len kravy. A pasenie kráv ma fascinovalo. Boli to dlhé chvíle voľna v prírode. Môj ďaleký sused na horách, volali sme tú oblasť „Poľana“, tiež po škole vyháňal kravy na pašu. On mal aj ovce a barany. Čo pre mňa bolo novinou, pozorne som sa pozeral ako tie barany narážajú hlavou do seba. Bol som siedmakom. Tak nás napadlo, „poďme ich skrotiť“. Na veľkej lúke ktorá v našom prostredí bola zaužívaná pod názvom „Rovienka“, nasadli sme si na ich chrbát, na tú hustú mäkkú vlnu na ich chrbte a po lúke sme sa na nich vozili, aby sme ich vyčerpali. - Vtedy ešte ochrancovia zvierat neboli ani na obzore, ale neviem si predstaviť ich názory dnes. - S novou skúsenosťou sa nám to podarilo. Baranov sme únavou skrotili. Bola to nová cesta poznávania. Barani môžu narážať len do seba. Ďalej to nejde a tam to končí. S ľuďmi je to inak. Posledná pekná nedeľa, u nás piata veľkonočná nedeľa mi to dala novú skúsenosť. Ľudia sa pýtajú, kedy bude otvorený kostol na sv. omšu pre verejnosť. Bude, ale musia sa splniť určité a dosť náročne podmienky pre dobrúochranu zdravia ľudí.
Nedeľné evanjelium nám ponúka, ako Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?! Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. A cestu, kam idem, poznáte.“Tomáš mu povedal: „Pane, nevieme, kam ideš. Akože môžeme poznať cestu?!“
Ježiš mu odpovedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa. Ak poznáte mňa, budete poznať aj môjho Otca. Už teraz ho poznáte a videli ste ho.“
Tieto slová povedal Ježiš a obracia sa na učeníkov v závere Poslednej večere, pred tým, ako bude čeliť umučeniu. Ježiš podáva liek na ľudské znepokojenie a vyjadruje to slovami: „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov […] Idem vám pripraviť miesto“. Ježiš pre nás urobil toto: zarezervoval nám miesto v nebi. Vzal na seba naše človečenstvo, aby ho preniesol cez smrť na nové miesto v nebi, aby tam, kde je on, sme boli aj my. To je tá istota, ktorá nás napĺňa útechou: miesto je zarezervované pre každého.
Môžem si povedať: je tam pre mňa miesto. Nežijeme bez cieľa. Sme stvorení pre nebo, pre večný život, aby sme žili večne. Aká cesta tam vedie? Takto znie rozhodujúca Ježišova veta, ktorú nám hovorí: „Ja som cesta“. Pre výstup do neba je cestou Ježiš: znamená to mať s ním živý vzťah, napodobňovať ho v láske, nasledovať jeho kroky. Sú cesty, ktoré nevedú do neba: cesty svetáctva, cesty sebapresadzovania, cesty egoistickej moci.
V túto nedeľu na deň matiek som si pripomenul na obraz pastiera o ktorej akoby prorokovala moja mamka v detstve, ale už inač. Teraz v dospelosti nepasiem stádo oviec na košiari, ale ponukám vo farnosti Božie slovo ľuďom. Ale naďalej, už nie na vankúši ale v srdci vylievam slzy, a pýtam sa: Aké sú to „ovečky stáda“, ľudia farnosti, ktoré sa dopoludnia dobre správajú, a popoludní ľudia ako „barani“ v nedeľu pília drevo? Takto bolo v piatu nedeľu na Zámockej ulici. Cez celý týždeň počúvam na záhrade v prírode spev vtáčikov, v nedeľu popoludní počúvam „rev“ pílenia dreva ktoré ma uzatvára do kamennej budovy. Je veľmi zlé. V škole, v kostole učím že, nedeľa pre veriaceho človeka je dňom Pána, pre neveriaceho dňom pokoja a oddychu a rodičia deťom ukazujú opak. Toto je nepekný obraz zosúladenia sa a harmónie v občianskom a farskom spolunažívaní. Zdá sa, že ani v tejto dobe skúšky pandémie, nie sme, aspoň sme sa zatiaľ nenaučili byť v harmónii ani s prírodou ani v medziľudských vzťahoch. A takáto cesta radosti do večnosti nevedie. Netvrdím, že niektorí v nedeľu dopoludnia sme ovečky a popoludní barani. Bude nám na osoh pýtať sa Ježiša, ktorý je cesta, a ukazuje nám na smerovníky do neba.
Panna Mária, nebeská Kráľovná, nech nám pomáha nasledovať Ježiša, ktorý pre nás otvoril raj.
Pokračujte v Náboženskom vzdelávaní a snáď po všetkých opatreniach sa v nedeľu môžeme vidieť a spoločne modliť v kostole.
