.png)
Milí moji žiaci,
nadišla tá chvíľa, ktorej sme sa všetci tak veľmi báli. V piatok, 27.6.2025, ste poslednýkrát prešli bránou našej základnej školy ako jej žiaci. Poslednýkrát ste zasadli do školských lavíc, poslednýkrát ste ma so svojím milým úsmevom vítali pri vchode a vrúcne mi podávali ruky.
Tie štyri roky, počas ktorých som bol Vaším triednym učiteľom, patria k najkrajším rokom môjho života. Naše začiatky boli ohromne ťažké, to nik nepoprie. Doteraz mám v živej pamäti našu prvú hodinu hudobnej výchovy, po ktorej ste zostali po škole, pretože som Vás nedokázal utíšiť. Sám som poriadne nevedel, čo robiť a rozmýšľal, či sa na to vôbec hodím – boli to moje prvé dni a hodiny, ktoré som v živote odučil. Dostal som Vás ale pod svoje krídla a bral som to ako zásah osudu. Zo dňa na deň ste sa stali mojimi deťmi a rozhodol som, že urobím všetko preto, aby som z Vás vychoval slušných a dobrých ľudí.
Obľúbiť si Vašu temperamentnú, no empatickú povahu bolo veľmi jednoduché. Vždy sme sa vedeli porozprávať o tých najrozličnejších veciach a často aj dlhé hodiny. Chceli ste byť vypočutí, no zároveň Vás zaujímal aj môj názor, na prakticky čokoľvek. Ako čas plynul a spoznávali sme sa čoraz výraznejšie, ubezpečovalo ma to v presvedčení, že ste všetci do jedného úžasní ľudia. Mám Vás skutočne nesmierne rád a pani učiteľky mi určite dajú za pravdu, že som mal na Vás vždy obrovskú slabosť.
A pritom je to tak prirodzené, veď ste všetci moje zlaté deti. Prežili sme si ťažké chvíle, zažili sme sklamania, zranenia, hádky, plač ale vždy nás to všetko dokázalo zomknúť dokopy. Som hrdý, že som mohol byť súčasťou Vašich životov a viesť Vás po tejto etape Vášho života. Neboli sme možno najlepší v písaní písomiek, možno ani najmúdrejší. Boli sme veľmi pochabí, vyslúžili si mnohé poznámky či opatrenia... ale predsa! Predsa Vás považujem za tú najlepšiu triedu, akú som mohol dostať a akú som si mohol v živote priať. Všetci máte totiž v sebe krásne, obrovské a láskavé srdiečko.
Každý deň som sa veľmi tešil na naše triednické hodiny. To ako ste ma vždy krásne privítali. Ako Števko, Maxo, Maťo či Kubo ku mne pribehli s nejakou dobrotou, ktorú kúpili v miestom obchode a chceli sa s ňou podeliť s ostatnými. A to je ďalšia vec, ktorú si na Vás nesmierne vážim. Vždy ste pri sebe stáli. Ako rodina. Rodina, ktorou sme sa aj skutočne stali.
Priznám sa Vám a nehanbím sa za to – tento školský rok som si mnohokrát poplakal kvôli tomu, že sa budeme musieť čoskoro rozlúčiť. Popravde, plačem aj pri písaní týchto riadkov. Vždy budete mať v mojom srdiečku špeciálne miesto a nikdy na Vás nezabudnem. Už teraz mi veľmi chýbate. So slzami v očiach spomínam na naše varenie vianočného punču; vianočných dobrôt; nápoja lásky alebo na naše rozhovory o tom, ktoré dievčatá či pani učiteľky sa Vám páčia. Na naše výlety či spoločné zážitky, pri ktorých sme nedokázali zastaviť smiech, na naše vyučovacie hodiny....
Urobili ste môj život krajším a to sa skrátka nedá nijak vyčísliť. Budúci školský rok prinesie mnoho zmien a cítim, že v mojom srdiečku zanechá prázdnotu, ktorú nič nedokáže zaplniť. Po chodbe už nebudem viac počuť Maxov zvučný hlas; Riškovu sarkastickú poznámku; Maťov trefný komentár; vidieť Biankine vypleštené očká; Aničkin postoj „nezávisláčky za každého počasia“; počuť Klárkin osobitý smiech; sledovať Števkove tanečné kreácie; Alexovu hru na gitare či počúvať vtipnú poznámku Kuba, pri ktorej ma vždy potľapkal po chrbte.
Celú moju lásku, pozornosť a náklonnosť som Vám všetkým rozdával s úprimnou radosťou. Nebolo mnoho vecí, ktoré by mi robili väčšiu radosť, než ako keď som videl Vaše vysmiate tváričky. Tešil som sa z každého Vášho úspechu, prežíval s Vami všetky ťažké momenty, či už školského alebo osobného charakteru. Tak, ako to už v správnej rodine chodí.
Stále nedokážem naplno spracovať skutočnosť, že Vás v septembri v škole neuvidím. Stanú sa z Vás postupne dospelí ľudia. Už nie ste tie malé nezbedné deti, ktorým som sa stal pred štyrmi rokmi triednym. Čas žiaľ uteká ako voda a nadišiel aj čas rozlúčky. A ja Vám chcem úprimne a z celého srdiečka ešte raz popriať, aby bola ďalšia etapa Vášho života úspešná. Aby ste boli najmä zdraví, šťastní a dosiahli všetko, po čom túžite. Ďakujem Vám za krásne roky strávené vo Vašej spoločnosti, moje zlaté deti. Mám Vás skutočne VEĽMI, VEĽMI, VEĽMI rád. ❤️ ❤️ ❤️
Váš už navždy triedny učiteľ,
Mgr. Robert Pohanka.